Dňa 06. 02. 2013 sme sa vybrali celý odbor Tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov do Zvolena na vernisáž prestížnej súťaže Eduty z dreva. Na súťaži sme získali aj dosť ocenení, domov sme si odniesli druhé a tretie miesto - Petra Škutová, Ivana Marcineková a i jedno ocenenie, ktoré získala Andrea Bunčeková, s ktorou vám prinášame aj exkluzívny rozhovor.

späť

Dobrý deň, mám tú česť rozprávať sa s mladou dizajnérkou a zároveň aj jednou s ocenených prestížnej dizajnovej súťaže: Etudy z dreva, Andreou Bunčekovou. Na začiatok by ste mne a naším čitateľom mohli priblížiť niečo o svojej osobe, čomu sa venujete, čo študujete.....

Ako ste sám povedal, som mladá, no titul dizajnérka je síce veľmi lichotivý, ale asi ešte dosť prehnaný. Momentálne študujem na Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku, čo je mimochodom moje rodné mesto. Tu som sa rozhodla pre odbor: Tvorba Hračiek a dekoratívnych predmetov. Na odbore sa síce venujeme dizajnu, ale titul dizajnérka si naozaj ešte nezaslúžim.

Tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov, to je veľmi zaujímavo znejúci odbor. Čo je vlastne jeho náplňou? A prečo ste sa ako mladé dievča rozhodla práve pre tento odbor?

Na začiatok môj odbor sa venuje dizajnu ako som už spomínala. Počas štúdia sa venujeme postupne navrhovaniu na rôzne témy od hračiek, skladačiek či vtáčích búdok až po nábytok, interiérové doplnky, či stolovanie. Štúdium je veľmi zaujímavé a aj zábavné, ale hlavne nie jednotvárne a nudné. To posledné je pre mňa asi najdôležitejšie a asi je to aj hlavný dôvod, prečo ma štúdium tak baví. V prvom ročníku sme začali jednoduchými prácami, kde sme sa oboznamovali s materiálmi a postupne je naša tvorba náročnejšia a pestrejšia. Čo mi ako mladej osobe plne vyhovuje. A asi aj to bude dôvod, prečo som si vybrala tento odbor. Jeho flexibilita a inovatívnosť. Profesori nám vždy dajú na výber široké spektrum zaujímavých tém a inšpirácií, z ktorých môžeme čerpať. Chodíme na výstavy, dostávajú sa k nám rôzne odborné publikácie, vďaka ktorým nie sme vo svete dnešných dizajnových trendov úplne cudzinci.

Čo môžete povedať o vašej ocenenej práci?

Moja práca, ktorá bola ocenená na Etudách z dreva vo Zvolene, bola moja koncoročná práca na tému interiérový doplnok. Zadanie interiérový doplnok sme dostali na konci tretieho ročníka.

Ako ste prišli na tento zaujímavý a hlavne netradičný nápad? Ale hlavne, čo všetko a aká práca predchádzala samotnému výrobku?

Ako prvé som si samozrejme spravila nejaký ten prieskum. Aj keď musím priznať, že interiérových doplnkov je na svete už teraz veľmi veľa a prísť s niečím novým a zaujímavým nie je vôbec jednoduché. Do oka mi však padol jednoduchý a bežný nočný stolík. Obyčajný kváder, čisté tvary, čistá práca....Avšak potom prišlo to ťažšie, hľadať a vymýšľať niečo nové, niečo moje, niečo, čím obyčajný drevený stolík premením na neobyčajný.

V každej tvorivej činnosti príde ten čas, kedy sa to všetko ľahké zmení na niečo ťažšie. Ako ste to zvládli vy?

Priznám sa vám, že som mala aj dni, keď som už neverila, že na niečo nové prídem. Avšak našťastie aj ku mne si „prisadla múza“. A ani neviem ako mi prišla na um variácia s plastovou rukou. Už dlhšie som sa počas navrhovania pohrávala s myšlienkou vylepšiť nejako práve detail rúčky, ktorý sa nachádza skoro na každom nočnom stolíku....a vtedy to prišlo veď predsa nie je rúčka ako rúčka! Rozhodla som sa svoj stolík vylepšiť praktickou rukoväťou v tvare ľudskej ruky. Nápad sa mi zdal praktický a jednoduchý ako podanie rúk. Ruky si ľudia podávajú niekoľkokrát do dňa, tento krok je pre nich úplne prirodzený. Chcela som, aby sa môj stolík stal dôverným priateľom užívateľa, ktorý si doň uloží svoj denník, obľúbenú knižku, či zamilované listy. A ako dobrému priateľovi ich každý kontakt sa ukončí podaním ruky. Riešenie s plastovou rukou sa mi zdalo vtipné a svieže.

Aký materiál ste použili na výrobu stolíka?

Stolík je zhotovený zo smrekového dreva. Takže je celkom ľahký a dobre prenosný. Odliatok ruky som získala z internetu keďže sa mi nepodaril odliatok vlastnej ruky. Čo ma aj trochu mrzí, pretože prvotná myšlienka bola, že si môže odliať každý svoju vlastnú ruku, čím by bol každý stolík ešte jedinečnejší a bližší užívateľovi. Na záver mojej práce som už len smrekové drevo namorila na čierno kvôli väčšiemu kontrastu s rukou, a následne ošetrila prípravkom na drevo, ktorý je niečo ako mix včelieho vosku, karnaubského vosku, tungového oleja a ľanového oleja. Proste samé fajnotky pre drevo.

Ako ste sa dozvedeli o súťaži?

Do súťaže ma spolu s mojimi spolužiakmi prihlásili naši profesori, ako každý rok. Počas roka sa celý náš odbor zapája do národných i medzinárodných dizajnových súťaží ako napríklad Kruhy na vode, Etudy z dreva, Ex ovo, Jarný salón, ....A nechcem sa chváliť, no bývame s našimi prácami úspešní.

Prečo si myslíte že je dôležité aby sa mladý človek, mladý umelec zapájal do súťaží akou sú napríklad Etudy z dreva?

V prvom rade je to podľa mňa šanca, kde môže mladý umelec bezplatne prezentovať svoju tvorbu, čo je veľmi dôležité, pretože málokto má počas štúdia možnosť vystavovať svoje práce širokej verejnosti a práve tieto súťaže vám otvárajú brány. A človek predsa nikdy nevie a takáto výstava je skvelé miesto kde si vás môžu všimnúť. V neposlednom rade ide o prehľad o súčasnom dianí v dizajne.  

V tomto čase študujete už posledný ročník na vašej škole. Chystáte sa niekam na vysokú školu alebo lepšia otázka kam budú smerovať vaše kroky po prevzatí maturitného vysvedčenia?

To je pre mňa dosť ďaleká budúcnosť, keďže mojou najbližšou métou je teraz práve maturita. Chcela by som sa určite ďalej venovať umeniu a verím že štúdium na mojej škole mi v tom pomôže. Ak sa mi to nepodarí hneď po maturite je tu možnosť nadstavby - pokračovať v štúdiu na mojej škole a určite to skúsim na druhý rok znova, keďže viem, že o umelecké školy je každý rok veľký záujem.

Už ste nám prezradili čo - to o výrobe vášho stolíka, aj vaše plány do budúcna a čo váš voľný čas?

Vo svojom voľnom čase sa rada venujem čítaniu, knihy sú mojou slabosťou a rada si nimi krátim čas i keď väčšinu času venujem škole a štúdiu. No a v neposlednom rade mám doma korytnačku, s ktorou sa snažím tráviť každú voľnú chvíľu.